9. november 2014 – 32. nedeľa (obdobie cez rok) rok A

Čítania: Múd 6, 12–16; Ž 62(63); 1 Sol 4, 13–18; Mt 25, 1–13

Otec Tomislav: Drahí bratia, drahé sestry, už včera sme povedali, že počas týchto dvoch

týždňov budeme žiť našu spoločnú obetu ako prípravu na sviatok Krista Kráľa. Ako môžete

vidieť v dnešných liturgických čítaniach, témou je práve bdenie, očakávanie Pána. V

evanjeliu máme podobenstvo o desiatich pannách, ktoré očakávali ženícha. Päť z nich bolo

nerozumných a nemali so sebou olej a päť múdrych, ktoré si so sebou priniesli aj olej. V istom

momente z ľudskej slabosti všetky zaspali, no zrazu prišiel ženích a múdre panny boli

pripravené, vošli na svadbu, zatiaľ čo ostatné zostali vonku. V tomto podobenstve sa vynára

jedna otázka, lebo vieme, že podobenstvá sú obrazy, nevysvetľujú všetky detaily a nemôžeme

brať do úvahy všetky detaily, pýtame sa však: kde bola nevesta? Tieto panny sprevádzali

nevestu. Odpoveď nevieme dať, ale verím, že odpoveďou je, že všetci sme pannami,

povolanými bdieť, stretnúť ženícha a vstúpiť do jeho slávy.

Na tejto ceste našej viery je normálne, že máme svoje obmedzenia. Aj všetky panny zaspali,

lebo bola hlboká noc, ale je tu jedna vec, ktorú musíme pochopiť: v našom vnútri je vždy

modlitba, aspoň u veriacich: „Príď, Pane Ježišu“. Existuje túžba stretnúť sa s osláveným

Pánom a keď príde, ako to bude, keď príde? Čo bude s našimi zosnulými? Čo bude s nami,

ktorí sme nažive? Máme tisíce otázok a kým čakáme na osláveného Ježiša Krista, ktorý je v

nás túžbou, niečím vrytým do našej najhlbšej, najintímnejšej podstaty, lebo bez Boha

nemôžeme a nie sme naplnení, pokiaľ nevstúpime do dokonalého súladu s Božím

životom. Musíme však dávať pozor, aby sa to stalo vtedy, keď v nás nastane úplné

prebudenie na všetkých úrovniach. Tie múdre panny boli pripravené. V tomto zmysle nás

žalm vedie k postoju, ktorý by mal mať každý z nás. „Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu ťa

hľadám, po tebe žízni moja duša, moje telo túži po tebe ako vyprahnutá zem, vyschnutá zem

bez vody“, a potom žalm pokračuje: hľadať Boha v nočných bdeniach, „chváliť ho, kým len

budem žiť“, ako hovorí žalmista, a aj v noci „na svojom lôžku si na teba spomínam a myslím

na teba v nočných bdeniach“ atď.

Preto dnes obzvlášť hľadáme Božiu múdrosť, čo je zdôraznené v prvom čítaní z Knihy

múdrosti. Ak hľadáme Boha, ak hľadáme osláveného Ježiša Krista, môžeme ho mať,

lebo On je Božia múdrosť a tento úryvok zdôrazňuje niektoré aspekty múdrosti: „Múdrosť je

žiarivá, je neochvejná, ľahko ju kontempluje ten, kto ju miluje, a nájde ju každý, kto ju hľadá.

Táto múdrosť predchádza človeka. Sama vyhľadáva tých, ktorí sú jej hodní, zjaví sa im

priateľsky na cestách, vychádza im v ústrety s veľkou dobrotivosťou.“ Múdrosť vo Svätom

písme znamená našu schopnosť rozlišovať, nie je to však racionálne rozlišovanie, ale

schopnosť orientovať celé naše bytie, celú našu existenciu, rozlišovať dobro a zlo a

nikdy nestratiť zo zreteľa Boží život v jeho celistvosti. Múdrosť nás teda stretáva, napĺňa a

prebúdza, vedie nás k Bohu.

V našom duchovnom živote, ako nie je ťažké si všimnúť u kresťanov, nie je ťažké hovoriť o

druhom príchode Krista, ale nemôžeme vynechať zmŕtvychvstanie: najprv musíme vstať z

mŕtvych v duchu. Ako sme vám napísali v knihe „Vesmír a jeho obyvatelia“, vzkriesený,

oslávený Ježiš navštevuje verné planéty, ale nás nemôže navštíviť. Čo je to v nás, čo mu v

tom bráni, čo je to v nás? Nechceme sa premeniť a naša duša nedosahuje úroveň, na

ktorej by nadobudla schopnosť vidieť, cítiť, vnímať a absorbovať tú energiu najvyšších

frekvencií. Sme ako deti, ktoré nerozumejú témam vysokej školy, takpovediac. Múdrosť,

ktorú nám Pán chce dať, je teda tá milosť, ktorá nás postupne prebúdza, prebúdza celú

našu bytosť a chce prebudiť to, na čo sme zabudli; chce rozvinúť celú našu bytosť tak, ako

Ježiš Kristus prešiel utrpením a dosiahol slávu, tak aj my – celý vesmír musí prejsť od

utrpenia k sláve. Teraz sú časy našej cesty prebudenia, zmŕtvychvstania. Ako sme videli a

počuli z čítaní, ktoré sme prebrali, Zem zostáva pozadu, lebo nenapreduje – nie pre trest, ale

kvôli odmietaniu ľudstva. Aj mimoriadne zážitky osôb v dejinách Cirkvi, v dušiach, ktoré

túžili dosiahnuť Krista v sláve, nás často zavádzali, lebo aj ľudia s mimoriadnymi zážitkami

niekedy zostali uzavretí v sebe samých, vo svojich úvahách, vo svojich interpretáciách a tieto

interpretácie odovzdávali druhým. Oni, ako obyčajní veriaci, sa musia nechať zasiahnuť

Kristovým vzkriesením, nechať sa prebudiť v celom svojom bytí, stať sa múdrymi, a potom,

keď sa Pán zjaví, či už to bude o polnoci alebo na poludnie, budú pripravení; nie je potrebné,

aby ich niekto poučoval, lebo celé ľudské bytie je pripravené zjednotiť sa so svojím Pánom.

Pokračujme teda v týchto týždňoch týmto smerom, aby sa prebudila celá naša bytosť, aby sme

nezostali plochými, zmrzačenými, chromými kresťanmi v dušiach, ale prebudenými, lebo

Boh nás chce celistvých.

Žehnám vás spolu so všetkými svätými, so všetkými mimoriadnymi i bežnými nástrojmi v

Bohu. Žehnám vás spolu s Najsvätejšou Máriou, svätým Jozefom a svätým Michalom, ktorý

stojí na čele Božieho ľudu a odráža Božie svetlo na nás všetkých, aby sme vedeli prijať toto

svetlo, vedeli prijať Božiu múdrosť a vedeli prijať každú milosť, ktorá nás chce priviesť k

premene, k zmŕtvychvstaniu, k novému životu – v mene Otca, Syna a Ducha Svätého.