1.november 2012, slávnosť Všetkých svätých

Čítania: Zjv 7, 2-4.9-14, Ž 24, 1Jn 3, 1-3, Mt 5,1-12

Dnes slávime sviatok Všetkých svätých, nielen tých kanonizovaných, ale všetkých tých, ktorí dosiahli plnosť raja, plnosť blaženého života. Raj a Božia svätosť sú zásobárňou Božej moci, ktorá sa vylieva na nás, vylieva sa na celý vesmír.

Teda, čo je to svätosť? Je to integrita života v Bohu a preto je plnosťou života. A teda aj naše povolanie nemôže byť iným povolaním, ak len nie povolaním k svätosti, k integrite života v Bohu. A z našej strany sa vyjadruje v obeti, v celistvom rozhodnutí sa pre Boha, aby sme dosiahli nepoškvrnený život v bratskom spoločenstve.

Pokúsme sa získať z týchto čítaní to, čo nás osvieti a poslúži k tomu, aby sme sa ponorili do tohto spoločenstva so svätými. V knihe Zjavenia je zaznamenané: „Videl som vystupovať od východu slnka anjela, ktorý mal pečať živého Boha“ Mal za úlohu poznačiť vyvolených, ale čo je táto pečať? Pečať, ktorú sme dostali vo chvíli počatia, ktorá určila našu identitu v Bohu a našu plnosť. Potom sme v našom živote dostali ďalšie pečate, ktoré prebúdzali túto pečať, tento odtlačok v našom vnútri, posilňovali ho a chránili to, čo do nás vložil Boh. Je veľmi dôležité pochopiť, že pečať nie je niečo magické čo prichádza zvonka. Ale niečo ako čistá milosť, ktorá je vtlačená do osôb, ktoré sa rastúc vedome rozhodli pre Boha. Táto pečať sa vynorí a robí z nás všetkých vyvolených. Tých, ktorí sú povolaní, tých robí vyvolených!

Vo videní sv. Jána apoštola je predstavený zástup, zástup, ktorý je prebudený vo viere a volá: “Spása patrí nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne a Baránkovi!“ Toto je vedomie pamäte prebudenej vo viere, nádeji a láske. Kde je prebudená? Prebudená je v trápeniach, ako je to tu vyjadrené: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia a oprali si rúcha a obielili ich v Baránkovej krvi“ alebo účasťou na Kristovej obeti, na Baránkovej krvi.

K volaniu všetkých vyvolených sa pridávajú všetci anjeli, ktorí liturgickou formou vyjadrujú: “Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“ Teda, celý Boží ľud, všetci anjeli potvrdzujú, že spása prichádza od Boha a je daná tým, ktorí sa verne zúčastňovali na Božom živote.

Svätý Ján apoštol v prvom čítaní v tomto verši zdôrazňuje, že sa voláme Božími deťmi. Povolaní vo viere sme sa zároveň stali vedomí toho, že sme Božie deti. Toto je naše vedomie, naša identita, naša vznešenosť! Preto môžeme byť šťastní, môžeme byť blažení už tu na zemi, pretože toto vedomie je v nás živé. A zároveň kráčame k plnému uskutočneniu konca časov.

„Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“. A teraz je našou úlohou pozerať na neho vo viere. To je to, čo nám Panna Mária predstavila ako bezprostrednú budúcnosť, mať účasť v duchu. „Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý“. Kto má toto vedomie, vstúpi do tohto vedomia, do tohto svetla, je očistený, oslobodený od temnôt.

Povedzte mi, kto vás môže urobiť blaženými, kto vás môže urobiť vyvolenými? Nikto. Neurobí vás blaženými ani vyvolanými, lebo ste v bunke, ani to, lebo očakávate príchod bratov v tele. Ani všetci svätí vás nemôžu urobiť blaženými, ani Boh vás nemôže urobiť blaženými. A tu je odpoveď každého jedného z nás. To je ten kľúčový bod našej istoty, nášho vedomia. Tá hĺbka nášho vnútra, celá tá krása, ktorú vložil Boh do originality každého jedného z nás, sa môže vynoriť len vtedy, keď každý z nás ponára svoju intimitu neustále do vzťahu so živým Bohom, ktorý je prameňom života a svätosti. Nikto nás nemôže nahradiť na ceste, kráčať namiesto nás, nikto nemôže rásť namiesto nás.

Všetci svätí, všetky nástroje sú nám dané, aby nás poistili na našej ceste, ak to chceme. Dnes, v spoločenstve so všetkými svätými sa očakáva naša odpoveď Bohu. Ale nie odpoveď slovami, ale ako rozhodnutie intímne, hlboké, zodpovedné, ktorého nás nikto nemôže zbaviť, aj keď kráčame dvaja, štyria, v bunke, nazvime ju dokonalou. Všetko sa stane pre nás klamom, ak sa v našom vnútri neprebudí naša originalita, tá pečať, ten odtlačok vložený do nás, do nášho ducha pri stvorení sveta. Tá pečať musí byť prebudená našou zodpovednosťou a musí nás viesť k našej odpovedi, k ohlasovaniu o Božej veľkosti.

Tu sa musím vrátiť k tomu, čo hovoril svätý Peter, včera som to naznačil. Svedčí o tom, že oni apoštoli nemohli stáť na nohách bez modlitby Panny Márie. Len si pomyslite, čo zmôže jedna osoba keď sa prebudí vo svojom vzťahu s Bohom a nesie v modlitbe apoštolov. Myslite na to, najmä vy, sestry, ktoré sa obetujete za nové kňazstvo.

Chcem opäť postaviť pred vás svätého Pavla, je apoštol, ktorý nechodil s Kristom, nepoznal ho v tele, ale nechal sa prebudiť a prebudil ostatných apoštolov. Myslite na budúcich kňazov, nemôžu to byť osoby niekým navrhnuté, ale osoby prebudené vo svojom vnútri, prebudené vo svojej identite v Bohu. Osoby, ktoré prijímajú tú nesmiernu silu svätosti od svätých a vedia ju prijať, stelesniť a vylievať na ľud a zároveň zhromaždiť plody od ľudu, pozdvihnúť aby vzrastala svätosť. V budúcnosti sa žiadna osoba sa nemôže prezentovať podľa našich želaní, našich konceptov, ale podľa vyvolenia Boha, ktorý preveruje a podporuje to, čo je od počiatku, od pomazania, od chvíle počatia. Toto platí pre služobných kňazov, to platí pre každého, pre každú sestru, každého brata, aby bolo otcovstvo a materstvo každého božské, nie ľudské.

Preto dnes chcem, aby sme prosili, aby sme sa modlili ku všetkým svätým, aby sa v každom z nás prebudila táto zodpovednosť byť ponorený v Duchu Svätom a žiť toto ponorenie s disciplínou tak, aby nás Duch Svätý použil ako nástroje, či jednotlivo alebo ako spoločenstvo, aby neustále vylieval svätosť na ľudstvo.