V tento deň sme slávili pohreb otca Tomislava Vlašića. Počas slávenie nás chcela Panna Mária požehnať.

Moje drahé deti,

tento deň sa nemôže pripomínať ako deň bolesti, ale ako deň radosti a nádeje. Zo srdca tohto svätého (otca Tomislava pozn.) prýštia prívaly milosti, svetla a pokoja, ktoré sa rozlievajú na vás. Ja budem vždy s vami, ako som bola s ním na všetkých cestách, ktoré prešiel. On je teraz so mnou a s mojím a jeho Pánom, a modlí sa za vás všetkých, miluje vás a žehná vás.

Otec Tomislav vám zanechal veľké dedičstvo a s týmto dedičstvom budete naďalej kráčať po všetky dni, ktoré bude Boh chcieť. Na Zem prídu tvrdé skúšky, ale vy teraz nemyslite na to zlo, čo by sa mohlo udiať. Myslite skôr na krásu, na milosť a na moc toho, čím budete Bohom naplnení, lebo ste boli verní. Prijali ste to, že ste považovaní za nič, ohováraní, urážaní a prenasledovaní. To ste robili s láskou a ostali ste na tejto ceste. Teraz sa na to všetko už nepozerajte, pozerajte len na Božiu slávu, ktorá zažiari vo vás všetkých a v Tomislavovi v tejto mimoriadnej chvíli.

Nechávam vám Stefaniu, ona je matkou vo mne, dôverne zjednotená s mojím materstvom. Bude vás sprevádzať a sľubujem vám, že v nej uvidíte mňa. Budete blízko nej a ona bude blízko vás. Nebojte sa ničoho. Ja som vždy s vami. Moje ruky spočinú na vás v každej chvíli: keď sa radujete alebo plačete, keď pracujete alebo odpočívate. Dám svoje ruky na vás, aby som vám pomáhala, dvíhala vás a žehnala. Nemajte obavy, môj malý ľud, môj veľký poklad.

Žehnám vás v mene Otca, Syna a Ducha Svätého.