V správe Maura, Loredany a Luisy

V týchto dňoch sa veľa hovorilo o Medžugorí. Bolo povedané veľa, ale nebol pozvaný ľud, aby sa pýtal, prečo sa Božia Matka zjavila a neuvažovalo sa dostatočne ohľadom toho, čo sama Matka chcela povedať a urobiť pre ľudstvo.

Boh dovolil tieto zjavenia, dovolil ich v priebehu dvoch storočí a predpovedal ich na určitom mieste a v špecifickej politickej situácii. Predpovedal ich keď bude pápežom Ján Pavol II., ktorý dobre poznal ten typ politiky a ten silný, jednoduchý a radikálny typ viery v živote týchto národov. Pápež, ktorý celý patril Panne Márii a jeho mott bolo: “Totus Tuus”. Preto si myslíme, že znovu prinesieme svedectvo Pátra Tomislava Vlašića, ktorý bol od začiatku svedkom týchto udalostí. Myslíme si, že počúvať hlas všetkých, potom urobiť rozlíšenie, je rozhodne kresťanské. Vskutku, každý človek je schopný vo svojom vlastnom svedomí s Božou pomocou vedieť, čo je dobré a čo zlé, pretože Božou výsadou je vytvoriť slobodných ľudí. Cirkev odjakživa potvrdzuje, že svedomie je nad každým rozhodnutím.

Číst dále: Medjugorje I. část

“Nad pápeža, ako vyjadrenie záväzného nároku cirkevnej autority, napriek tomu ostáva svedomie každého človeka, ktoré sa má počúvať pred všetkým ostatným, a ak je to potrebné, aj proti požiadavkám cirkevnej autority” (Kardinál Joseph Ratzinger – Commentary on the documents of Vatican II, vol. V, s. 134, Herbert Vorgrimler, vyd. Herder and Herder). ” [1]

KAPITOLA 1

BOŽÍ DOTYK CEZ PANNU MÁRIU

Živá a hrdinská viera

Začnem tým, že poviem, že som veľmi vďačný šiestim vizionárom z Bijakovići vo farnosti Medžugorie Vicke, Mirjane, Marije, Ivanke, Ivanovi a Jakovovi, pretože prijali veľký dar zjavení Kráľovnej pokoja. Som taktiež vďačný mojim františkánskym spolubratom a sestrám, ktorí vykonávali ich cennú službu vo farnosti. Ďakujem Bohu za farníkov a mnohých pútnikov, ktorí prijali a prežívali mimoriadne pozvanie Panny Márie k autentickému životu viery. Odovzdávaním Máriinho pozvania celému ľudstvu obrátiť sa k Bohu sa stali jej hlasom, ktorý počuť dvadsaťsedem rokov….

To, čo som dostal prostredníctvom Panny Márie v Medžugorí, je pre môj život neotrasiteľnou pravdou…

S pohnutím si spomínam, že len čo sa začali zjavenia Panny Márie, v Medžugorí sa začal formovať ľud, ktorý prijímal milosti a snažil sa, aby priniesli ovocie. Po príhodnom rozlíšení a po obdržaní úlohy zastávať kňazskú službu vo farnosti Medžugorie od provinciála menších bratov, som sa zaradil do tohto ľudu. Z celého srdca som chcel slúžiť Bohu a Panne Márii. Bol som povzbudený a podporovaný silnou vierou a oddanosťou bratov, sestier a farníkov. K nim sa každý deň pridával stále väčší počet veriacich, pochádzajúcich zo všetkých častí. Tento ľud mal živú a hrdinskú vieru.

Uprostred tohto ľudu, ktorý nasledoval Pannu Máriu, Boh vzbudil v niektorých osobách mimoriadne dary, s ktorými som bol konfrontovaný a ktoré som sa snažil podporovať. Som veľmi vďačný Jelene Vasilj a Marijane Vasilj, ktoré prijali veľa darov a dali ich do služby Bohu. Skutočne som zažil veľmi pekné duchovné skúsenosti v modlitbovej skupine, ktorej sa obe zúčastňovali.

Ľud bol jednoduchý a mimoriadny zároveň, bol priezračným zrkadlom, v ktorom sa odrážala Božia dobrota, ktorá potom zasa bola prenášaná na všetkých, ktorí prichádzali do Medžugoria. V tejto súvislosti sa chápu slová Panny Márie zverené jednému z vizionárov: “Chcem sa zjaviť pútnikom na tvári farníkov.” Kto by neostal zasiahnutý slovami toľkých farníkov, ktorí mi hovorili: “Boh si berie moje zdravie a dáva ho tebe”? Dostal som tak veľa dobrôt od ľudí! To prinášam ako svedectvo živej prítomnosti Boha a Panny Márie v dušiach veriacich.

Čím viac plynul čas a postupovalo sa vpred, tým viac som stretával ľudí, ktorí prežívali nadprirodzené skúsenosti viery, ľudí, ktorých Boh pripravoval pre svoje plány. Pre nich a v spoločenstve s nimi som vykonával svoju službu Bohu v prospech celého ľudu. Tieto mimoriadne skúsenosti vo viere otvárali vo mne nové horizonty a zároveň v mojej duši prebúdzali to, čo do nej už Pán zasial. Vnikal som tak do stále hlbšej cesty viery a dal som sa do služby božského plánu. Veľa som sa naučil pozorujúc tieto skúsenosti. Ostal som v spojení s mnohými ľuďmi, ktorí prežívali podobné duchovné skúsenosti. Pokračovaním na ceste mi Boh ukazoval stále širší pohľad a žiadal ma obetovať život a moje kňazstvo službe jeho plánu. Povedal som Bohu áno. Začal som pracovať pre tento plán v hraniciach mojich možností, ale so stále vrúcnejšou láskou k Bohu a k jeho Matke. Boh mi neustále otváral cestu a horizonty, a povzbudzoval ma ísť vpred.

Na tejto ceste mi boli veľkým stimulom a mali na mňa významný vplyv ľudia, ktorí kráčali k Bohu nasledovaním Márie a dali sa ňou viesť k Bohu. Je pre mňa nemožné nespomenúť mužov a ženy, ktorí prichádzali do Medžugoria úprimne hľadať Pána. Títo ľudia otvorili v mojej duši nový pohľad a nový priestor, v ktorom som mohol ľahko rozpoznať ich duchovný rast a hmatateľné Božie vedenie.

Silná a významná skúsenosť sa ale stala tesne pred zjaveniami v Medžugorí. Touto skúsenosťou bolo stretnutie s otcom Tardifom a so sestrou Briege začiatkom mája 1981[2]. Bol som v Ríme so skupinou Chorvátov a Slovincov, ktorí sa zúčastnili na Medzinárodnom kongrese katolíckeho charizmatického hnutia. V tie dni boli na kongrese rozličné príležitosti, na ktorých mali rozličné skupiny možnosť stretnúť sa s vodcami a animátormi, aby sa s nimi modlili a rozprávali. My sme mali možnosť počuť svedectvo a modliť sa so sprevádzajúcimi, ktorých som ledva pomenoval.

Keď sme stretli prvýkrát otca Tardifa, okrem jeho svedectva chceli ľudia, aby sa za nich modlil. Každý chcel modlitbu za nejaké svoje potreby a úmysly. Ja som pocítil potrebu modliť sa za miestnu cirkev (konkrétne som sa odvolával na situáciu, ktorá sa prežívala v Hercegovine) a povedal som mu: “Pomodlite sa za moju Cirkev.” Po krátkej modlitbe mi jednoducho v mene Ježiš odpovedal: “Nebojte sa! Hľa, posielam ti moju Matku.”

Aj nasledujúci deň na stretnutí so sestrou Briege nasledovali modlitby. Ja som ale nevyjadril žiaden úmysel. Modlila sa nado mnou a videla ma sediaceho na stolci umiestnenom vo výške, z ktorého vyvierala výdatná rieka a ktorá plynula do všetkých častí. Teda toto sa stalo na začiatku mája 1981 a je známe, že 24. júna sa Panna Mária zjavila na Podbrde nad osadou Bijakovići. Vo chvíli, keď sa sestra Briege[3] nado mnou modlila, nič konkrétne som si nemyslel, ale neskôr, po začiatku zjavení a ešte viac po tom, ako som v auguste prišiel do služby vo farnosti Medžugorie, sa tieto veci stali jasnejšie, predovšetkým lebo keď sa o tom hovorilo v skupinách charizmatickej obnovy, hovorilo sa o niekoľkých proroctvách, ktoré sa potvrdili.

[1]“Sloboda svedomia? Záleží na nej viac než na pápežovi”

Kniha Ratzingerove spisy o úlohe náboženstva: “Pápež nemôže katolíkom vnucovať predpisy, ktoré chce, to by deformovalo význam pápežstva.”

https://www.ilgiornale.it/news/libert-coscienza-conta-pi-pontefice.html

[2] Otec Emiliano Tardif M.S.C (1928 – 1999), kňaz kanadského pôvodu známy a vážený na celom svete, dlhoročný člen Charizmatického hnutia obnovy v Duchu.

Sestra Bridge McKenna O.S.C., rádová sestra Rádu svätej Kláry, írskeho pôvodu. Žije v Amerike a v spolupráci s kňazom Kevinom Scallonom vykonáva svoje dielo na celom svete prostredníctvom cvičení pre kňazov a množstve duchovných stretnutí.

[3] Sestra Briege McKenna a o. Tardif